O dokonalom Zaklínačovi od poľského autora Andrzeja Sapkowskeho som sa už zmienil v minulosti. Teraz však nebudem písať len knihe ako takej, ale o čítaní kníh, ktorého v súčastnosti ubúda. Veľa ľudí sa mi doslova čuduje, že ako môžem čítať knihu. Zdá sa im to stratou času. Ak patríte aj vy do tejto skupiny, tak mi verte, že to nie je tak. Existuje nespočet ľudí, ktorí majú aspoň aký-taký vzťah k fantasy, ktoré sa často objavuje vo svete hier na PC alebo konzolách (Zaklínač, Baldur’s Gate, World of Warcraft) , prípadne vo filmoch (neskutočne populárny a legendárny Pán Prsteňov). Ak by sa prehrýzli cez obmedzenosti svojej osoby v tejto veci a skúsili by otvoriť tak kvalitné fantasy ako je Zaklínač II Meč Osudu, ktorý práve čítam, tak by isto zistili, že nie len v hre a na filmovom plátne sa môže odohrávať skvelý príbeh, plný skvelej grafiky a efektov. Tento príbeh sa však neodohráva na monitore, v telke ani v kine, ale v hlave čitateľa, teda v jeho vlastnej fantázii.
Ľudská fantázia je práve to, čo využije šikovný autor pri písaní svojho diela. Veľa vecí necháva na našu nápaditosť, ako si čo dokážeme predstaviť a vlastným štýlom prikrášliť. V Zaklínačovi je toto všetko okorenené neskutočne svojským humorom, takže sa pri čítaní skvele bavíte. Jediná škoda je, že na Zaklínača nemám veľa času, ale keď si už chvíľku nájdem, tak to stojí za to. Odporúčam, treba vyskúšať!
Pingback: Andrzej Sapkowski: Zaklínač III. – Krev Elfů & Zaklínač V. – Křest Ohěm | Exotov bóÓlog