Filmy a knižky s mafiánskou tématikou sú moje dlhoročné hobby. Originálne, zaujímave a autentické – brutálna história slovenska, 90te roky, ale aj časovo neohraničené fiktívne príbehy. Po prečítaní kníh V Tieni Mafie a V Tieni Mafie: Čas dravcov (a po konverzáciách na Facebooku) som sa rozhodol spraviť s ich autorom rozhovor, vyspovedať ho a publikovať tu na blogu. Hneď na začiatku sa však priznám, že som rozhovor na blog zatiaľ nerobil, takže začiatočnícke nedokonalosti vopred ospravedlňte.
Jozef Karika
Pracoval ako redaktor v televízii. Zameriaval sa na politické a investigatívne reportáže. Je držiteľom Ceny Literárneho fondu za publicistiku a niekoľkých ďalších novinárskych i literárnych ocenení. Na Slovensku a v Čechách mu vyšli knihy Zóny tieňa (2005), Mágia peňazí (2007), KPMPZ (2007) a Brány meonu (2009). V Amerike mu vyšla kniha esejí Liber 767. Poviedky publikoval v literárnom magazíne Rak a v časopise Fantázia. Svojimi textami rád provokuje, pričom neraz balansuje na hrane prijateľnosti. Pre kontroverzné a politicky nekorektné názory zakázali jeho blog na internetových stránkach istého známeho slovenského denníka. Všetko o Jozefovi Karikovi a jeho práci si môžete pozrieť na jeho oficiálnej stránke Karika.sk.
Čo ťa priviedlo k mafiánskej literatúre?
Dve veci – jednak záľuba v mafiánskom žánri. A potom veci okolo mňa, ktoré som začul alebo videl na vlastné oči. Tie však musím pri písaní dosť okresávať, lebo v plnom znení by nikto neveril, že je čosi také možné.
Máš nejaký spisovateľský vzor?
Páči sa mi americká transgresívna literatúra, lebo prekračuje to, čo je v písaní zaužívané a „dovolené“. Autori ako Bret Easton Ellis, či Chuck Palahniuk. Na Palahniukovom písaní sa mi páči aj minimalistický prístup.
Ako vyzerá tvoj klasický deň?
Nemám veľa rutinných dní, pretože povaha mojej práce v samospráve je taká, že sa zaoberám niekoľkými typmi agendy. Tie sa rôzne striedajú, plus k tomu zastupiteľstvá, komisie a ďalšie spestrenia. Špecifikom práce v samospráve je, že sa každé štyri roky zmení rovnováha síl v zastupiteľstve, mestskej rade a často aj vo vedení mesta. Mimo práce zájdem trebárs do baru Merlin, ktorý bol spomenutý aj v Čase dravcov.
Aké máš rád filmy? V jednotke boli v deji spomenuté Scarface alebo Godfather.
Tieto dva sú asi moje top. Ale tiež Goodfellas, Kasíno, zo seriálov Sopranovci.
Tak to máš rovnaký vkus ako ja. Čo hovoríš na knihu Mafia na Slovensku od Gustáva Murína?
Mne sa páči. Považujem ju za vydarený a užitočný kompilát.
Odkiaľ berieš inšpiráciu pre výber postáv, ich správanie, vzhľad a povahové črty?
Zväčša zo života. Máloktorú postavu si celú vymyslím. Samozrejme, reálni ľudia tvoria často len základ, z ktorého potom pri tvorbe postavy vychádzam. Alebo zhrniem niekoľko ozajstných ľudí do jednej postavy a podobne. Ale ako som povedal, väčšina správania a povahových čŕt je priamo z reálu.
Všimli sme si, že často vychádzaš z reality (napr. Žaluď v jednotke), prečo si sa tak rozhodol?
Páči sa mi, keď beletristická fabulácia obsahuje aj narážky na celkom reálne veci alebo ľudí. Dodá to príbehu zaujímavú príchuť.
V jednotke bolo dosť podrobne opisované porno, musel si v tejto oblasti robiť aj nejaký prieskum?
Nie, porno by som si v živote nepozrel. Určite ani ty nie. V tomto prípade však išlo o to, že aktérkou bola naozaj mne blízka osoba zo strednej školy. Zhruba ako je popísané v knihe. Pozrel som si zopár scén a bolo mi z toho blbo.
Uff tak to by som nečakal…
Bolo tvojim zámerom, aby čitatelia sympatizovali s hlavnou, zjavne negatívnou postavou, alebo sa to nejak proste vyvinulo?
Sám Harvana občas nenávidím a občas mu držím palce. Je ťažké mať k nemu jednoznačný vzťah. Myslím si ale, že to nie je na škodu. Človek sa pri ňom aspoň zamyslí nad svojim vlastným vnímaním dobra a zla. Český spisovateľ a bloger Jaroslav Polák mi napísal, že v Čase dravcov držíme Harvanovi palce, lebo je väčšinu deja v práve, aj keď je zlý. To je zaujímavý postreh.
Tvoje knihy sa stali (zaslúžene) populárnymi, pociťuješ popularitu, alebo akési zviditeľnenie?
Áno, také čosi sa pridruží. Má to dobré aj zlé stránky, ale v zásade nič také, s čím by sa dopredu nedalo počítať. Prekvapila ma jediná vec, a to, koľko báb mi napísalo, že sa im páči, aký je Harvan zvrátený. To ma dojalo.
Ako si spokojný s predajom knihy v Tieni Mafie (jednotky, dvojky)?
Pri jednotke bol môj optimistický odhad 3000 – 6000 predaných výtlačkov. Pritom to druhé číslo som považoval za absolútny vrchol. Odhadujem, že v tejto chvíli je to niečo medzi jeho dvoj až trojnásobkom. Predaj dvojky sa zatiaľ vyvíja podobne ako pri jednotke. Takže z mojej strany spokojnosť a hlavne radosť, že knihy poslúžili toľkým ľuďom. Myslím si, že to bola súhra viacerých faktorov vďaka ktorým to vypálilo tak dobre.
Plánuješ pokračovanie kníh V Tieni Mafie?
Áno, na jeseň vyjde veľké finále trilógie pod názvom Nepriateľ štátu. Bude to politický triler. Harvan sa ocitne v epicentre pokusu o štátny prevrat a vyvolanie vojenského konfliktu s Maďarskom. Pri Čase dravcov som chcel, aby to bolo iné než jednotka. Pri Nepriateľovi štátu zas chcem, aby to bolo iné než prvé dve knihy. Väčšina deja sa odohráva behom 48 hodín, je to dosť rýchle. Zatiaľčo v prvých dvoch knihách Harvan pokojne plánoval niekoľko krokov dopredu, tentoraz bude uprostred diania, pod obrovským tlakom a stratégiu si musí vytvárať „za pochodu“ v reálnom čase. Je to celkom iná poloha než doteraz. Aj pre mňa bolo zaujímavé sledovať, ako si v takejto situácii poradí a či ju zvládne alebo nezvládne. Ešte dodám, že pracovný názov knihy bol Do posledného dychu, a nie nadarmo…
Rád čítaš blogy na internete? Ak hej, aké? Ako si našiel môj blog?
Blogy až tak moc nesledujem, skôr pozerám videocasty, napríklad www.digit.cz.
Z blogov občas zájdem napríklad na www.powerseductionandwar.com, čo je blog Roberta Greenea – geniálneho chlapíka vo veciach mocenskej stratégie. Myslím, že bol spomenutý aj vo V tieni mafie ako jeden z obľúbených Harvanových autorov. Na tvoj blog som narazil, keď som si po vydaní V tieni mafie pozeral recenzie na knihu. Máš to pekne optimalizované. :)
Čo ťa dokáže najviac naštvať a naopak, čo ťa dokáže najviac uspokojiť?
Uspokojiť, či upokojiť? To sú diametrálne odlišné odpovede.
Upokojiť.
Aha, tak to je tá nudnejšia možnosť. Kedysi som bol zameraný ako Harvan – na vplyv, rešpekt, všetky tie veci. V takom rozpoložení veľa pokoja nie je, pretože moc je strašne fluidická, pohyblivá, keď sa upokojíš a prestaneš dávať pozor, okamžite to niekto využije. Niekoľkoročné pôsobenie pri skutočnom Štarchovi však malo na mňa opačný účinok ako na Harvana. Znie to ako klišé, ale zistil som, že to nie sú podstatné veci. Dôležité možno áno, podstatné nie. Preto si dnes vychutnávam napríklad blízkosť a pohodovo strávený čas s ľuďmi, ktorých mám rád.
A čo ťa dokáže naštvať?
Pravdu povediac si nepamätám, kedy som sa naposledy tak naozaj naštval. Väčšina vytáčania sa nad niečím je zlozvyk, od ktorého sa dá odnaučiť rovnako ako od iných zlozvykov. Počas spomínaných rokov pri ozajstnom Štarchovi som odpozoroval, ako sa zbytočne nerozčuľovať. Respektíve, aby som bol presný, ako si posunúť latku ozajstného naštvania sa hodne vysoko. V praxi sa to prejavuje tak, že si prekvapivo dlho pokojný a vľúdny. Keď však niekto naozaj vytrvalo pracuje na tom, aby ťa vytočil, dosiahne hranicu zlomu, za ktorou si už čistý psychopat nepozerajúci na dôsledky. Taký prejav som popísal v jednotke, keď Peter Štarch vezme Harvana do polí za Liskovou, kde si potrebuje čosi vybaviť s jedným dlžníkom.
Ďakujem za rozhovor, prajem veľa úspechov.
Knihu V Tieni Mafie 2: Čas dravcov bejzbalovou pálkou pokrstil sám „Laba“
Z krstu knihy V Tieni Mafie 2: Čas dravcov, v ľavo „Laba“, vedľa neho autor, Jozef Karika
kniha V Tieni Mafie
kniha V Tieni Mafie 2: Čas dravcov