Slovenské cesty plné (policajných) nástrah

Poznáte to, Slovenské cesty. Neudržiavané, hrboľaté, samá jama, kde tu nejaká tá doska, kus plastu, proste bordel. Neviem či to len ja mám také šťastie na podobné nástrahy alebo aj ostatní. Na ceste však okrem spomínaných nedostatkov nájdete aj prebytočné nástrahy a to doslova. Nerád by som sa nejak dotkol Slovenskej polície, určite si svoje povinnosti plnia v plnom rozsahu a vrámci zákona. Ale čo je veľa to je moc. Rád by som sa podelil o niektoré moje skúsenosti, ktoré sa do istej miery vymykajú zdravému rozumu.

Považujem sa za človeka dodržiavajúceho morálne a logické zákony cestnej premávky. V obci vždy spomalím, keď vidím nejaké náznaky nejasností predomnou, zareagujem včas, vždy dávam pozor na chodcov a proste správam sa tak, ako sa na slušného človeka patrí. Prečo mám ale smolu na policajné hliadky v nepravý čas na nepravom mieste, tak to neviem.

Kapitola sama o sebe, zákony Slovenkej Republiky… Uvediem príklad z vlastnej skúsenosti. Pekná jarná noc, frčím si to po ceste smerom z Nitry do Piešťan, podľa predpisov 90km/h (keďže cestu veľmi nepoznám, nejdem rýchlejšie). Zrazu prááásk, naletím pravým predným kolesom na obrovskú jamu, ktorú v tme nevidím (bola tesne za miernou pravotocivou zákrutou). V 90tke chytiť takúto jamu, nie je žiadna sranda, ako tak skorigujem auto, zastanem na boku a obzerám vzinknutú škodu. Roztrhnutá pneumatika, ohnutý disk (neskôr som zistil aj odtrhnutý záves nárazníka). Popri vyťahovaní výstražneho trojuholníka nadávam ako sa na nahnevaného človeka patrí. Asi po 5 minútach počujem prichádzať auto a zas rana od pneumatiky, spôsobená opäť inkriminovanou jamou. Šťastlivec však neutrpel újmu podobnú mojej a tak si letí cestou ďalej. Zo zvedavosti sa vraciam naspäť k jame, obzerám jej impozantnosť, nádherné rozmery, tak 1m x 0,5m, hĺbka od 20 do 10cm, ostré hrany. Vraciam sa k autu. V tej chvíli prichádza ďalšie auto, pickup. Zas rana jak z dela, človek neštastník ako ja, zastavuje na krajnici a nadáva hádam ešte viac. Stalo sa mu presne to isté, čo mne. Akurát s rozdielom, že prvá vec, ktorú robí, je privolávanie polície. A tu to všetko začalo.

…po polhodine prichádza ujo policajt. Prvá vec, ktorú konštatuje, bez zbytočných otázok ohladne problému. Páni vodiči, toto bude za 2500 Sk. Jedná sa totiž o porušenie zákona. V záchvate nechápanlivosti a úžasu v tvári sa pýtam, Ako sme sa previnili ? Pán policat odpovedá Neprispôsobili ste jazdu typu vozovky. Takže sme mali predvídať, že tam bude jama, spomaliť a vyhnúť sa jej. Nijak sa mu nedalo vysvetliť, že to pri takých rozmeroch ťažko v noci, celková nelogickosť tohoto zákona a jednania polície v tomto prípade je irelevantná a zaplatíme si tak vlastnú vzniknutú škodu na aute, ako aj pokutu Slovenskej Polícii. Ujo policajt síce kecá niečo o tom, že môžeme požalovať správu ciest, ale o tom vieme svoje. Táto aktivita nemá zmysel, pokiaľ nemá človek havarijnú poistku a aj keby ju má, je len malá šanca, že takémuto dačomu budú venovať.

Aké ponaučenie z toho vyplýva ? Radšej nevolajte políciu, ak škoda nie je príliž veľká (teda ak nechcete úplne zbytočne platit), narobíte si len viac problémov.

Ďalším príkladom absurdity je moja nedávna pokuta za „rýchlosť“. Piatok poobede som na ceste do Nitry, prechádzam dedinou, idem naschvál pomaly (55-60km/h), pretože ludia v protismere vyblikovaním dávajú na javo prítomnosť zelených strážcov zákona. Autá ma obiehajú jedna radosť, cítim za zadkom nervozitu šoférov, ktorí si pravdepodobne vyblikovanie spriaznených duší nevšimli. Asi 50m pred koncom dediny (krásna rovná cesta, ľudské obydlia sa v tejto oblasti už nenachádzajú), pridávam mierne plyn, aby som nezdržoval nervóznu premávku. Keď prechádzam okolo značky koniec dediny, moja rýchlosť sotva dosiahne 70km/h. Spokojne opúšťam oblasť, čudujem sa, že som nestretol hliadku, ktorú mi signalizovali. Avšak aké je moje prekvapenie, keď dodávku predomnou, mňa a Škodu 105 zastavjú asi 3km ďalej. Prvá otázka smerujúca priamo do môjho začudovaného xichtu, od uja policajta, je Pán vodič, ste si vedomý svojho priestupku ? V úžase sa zmôžem akurát na myknutie plecami. Strážca zákona na mňa nevraživo pozerá s vetou ja jazyku PREKROČILI STE MAXIMÁLNU POVOLENÚ RÝCHLOSŤ V OBCI ! Stále sa neviem spamätať. Tieto slová mi doslova vyrážajú dych a keď som bol doposial prekvapený, teraz som úplne zhrozený a mením farbu pleti od hnevu a zúfalosti. Čo som komu spravil. Hovorím si v duchu. Policajt mi oznamuje môj nehorázny priestupok, V obci ste šli 70. Nijaké argumenty v tomto prípade neplatia, platím len ja, mastnú pokutu.

Aké ponaučenie z toho vyplýva ? Radšej zostante doma, dneska sa už do auta ani neoplatí sadať. Ak teda nie ste senilný dedko, ktorý svojimi 50Km/h viac ohrozuje premávku ako ja, so svojimi 70 kilometrami 50m od konca dediny. Keby aspoň tieto peniaze končili na správych miestach, ako je údržba ciest, stavanie obchvatov v mestách, rožsirovanie ciest a celkovo zlepšenie kvality toho po čom každodenne chodíme do práce a toho, čo ničí naše drahocenné autíčka. Mestá sú totálne preplnené, križovatky kolabujú. Cesty sú v katastrofálnom stave (výnimkou sú možno nové dialnice). Nelogické pokuty za nelogické zákony sú však udržiavané v perfektnom stave.