Ortodoxná nitránčina

Koľko z vás už počulo Nitrianske nárečie? Možno sa niekomu zdá divné, isto ale nie je zvláštnejšie ako trnafčina, bratislafčina, oravčina, záhoráčtina, či východniarčina. Možno je toto už starší textík, ale zdá sa mi byť vtipný a preto sa oň s vami (ako pravý Nitrančan) rád podelím. Ortodoxná nitránčina do toho!

Aj keď ste neni šecci z Nitry, dovolím si jeden svoj príspevek venuvať dialektu, na kerom som odrastau. Ňé šecci sa k nemu hlása s takú radosťú jak já alebo zopár ďalších predstavitelov ortodoxnej nitránčiny. Jenna vec je vyprávať po nitránsky. To ví každý. Ortodoxná nitránčina je druhá vec. Medzi jej predstavitelov radím mená jak Buben, Pišta Bleho, Aneta (kaderníčka), ale aj Emu, Medvedík a moja maličkosť. Rozdíl je v tom, že pokál ortodoxná nitránčina a nitránčina majú rovnaký rečový základ a vyznávajú rovnaké pravillá, ortodoxná nitránčina je o volačo agresívnejšá, a nelakne sa ani v cudzom prostredí. Gramatické pravillá spoločné pre nitránčinu aj ortodoxnú nitránčinu 1. mäkké l neexistuje, tam de je v spisovnej slovenčine „ľ“, nitrančan poví l 2. dvojhlásky neexistujú, namísto „ie“ poví „é“ resp. „í“ (napr. „mléko“, „nevím“), namísto „ia“ použije „á“ (napr. „vác“), namísto „iu“ prečíta „ú“ (napr. „najlepšú“) 3. ô sa číta ako ó (napr. „vól“, „škólka“, „mócť“) 4. „il“ na konci slovés v minulom čase sa číta „eu“, u ortodoxnej nitránčiny dokonca „ev“ (napr. „hovoreu“ resp. „hovorev“, „peu“ resp. „pev“), „al“ ako „au“, resp. „av“ („nedovolau“, „pomáhav“), „el“ ako „eu“, resp. „ev“ („dospev“, „natreu“) a pod. 5. „dl“ sa číta ako dvojité l, „dn“ ako dvojité n. Toto pravillo najlepšé dokumentuje tzv. prvá nitránska veta: „Pallo myllo vella umývalla“ 6. po nitránsky neni „chcieť“, ale steť, čo zas ilustruje tzv. druhá nitránska veta: „Steš – nesteš, nehaj tak“ 7. Nitran je len saláma, gdo vypráva po nitránsky je Nitrančan 8. samohláska „o“ sa často mení v nitránčine na „e“. Na toto sú dva vzory – vzor „breskyňa“ a vzor „švager“. Vzor „breskyňa“ sa použije v prípade, keď sa „o“ nachádza v prvej slabike slova, vzor „švager“ pre „o“ v druhej a ďalších slabikách slova. Ďalšé príklady: „zeber“, „vepchau“, (zober, resp. vopchal polla vzoru breskyňa), „svoker“, „pátek“ (svokor, resp. piatok polla vzoru švager). 9. Pozor! Žánne slovo sa nemóže meniť polla obidvoch vzorov (to by sa napr. ze Zobora mohou stať Zeber, čo by bolo na úkor zrozumitelnosti). 10. Zatál jedinou známou výnimkou z pravilla 9 je slovo „uterek“. 11. Ide sa „pri Tesco“ a „pri štadión“, a ňé „k Tescu“ či „ku štadiónu“ (nepripúšťa sa ani ponitránčené „ge štadiónu“). 12. Nitrančani si nelámu hlavu ze spodobuváním, ani z rytmickým krátením, takže keď napíšete slovo tak jak očujete, vóbec nespravíte chybu (napr. „gdo to bou?“, „to si de videv?“, „zedou si mi kokot“ – neni ani vzor breskyňa, ani švager, do by steu vedeť)

Pozn.: Slovo „ňé“ sa v nitránčine nemusí nevyhnutne písať s „ň“. Píše sa preto, aby si neznalí veci nestotožňuvali nitránčinu s trnafčinou, lebo mnohým to zní podobne a potom si myslá, že ide len o to hovoriť tvrdo. Nitránčina neni len o tom. Smrť Trnave!

V čom sa teda líša klasická a ortodoxná nitránčina? V zásade ide o prístup. Ortodoxnou nitránčinou hovorá tí, kerí sa za ňu nehanbá a navyše ju sťú presadiť, najmä v cudzom prostredí, a neváhajú pritom meniť aj místnu reč. Napríklad ortodoxný Nitrančan (ako Kopitar lebo Buben), si Prahe nedá „řízek u Břevnovského kláštera“, ale rízek pri Brevnovskom kláštore (všimnite si vynechanú prelložku „v“, kerú ortodoxní Nitrančani nepoužívajú, poveďá „som meste“, „som Nitre“). Ortodoxní Nitrančani sa též volakedy blysnú vetú, že: „Pri maluvaní som mala problém ze stropem aj ze stenáma.“ To je ale už ozaj ortodoxná nitránčina, s kerou keď sa cudzinec stretne, tak je v piči či si toto prečíta alebo ňé, takže to nejdem rozširuvať. V tomto krátkom pojennaní o nitránčine som sa též nevenuval ollišnej slovnej zásobe. To je pre každé nárečí samozrejmosť.

Prof. RNDr. Ezechiel Kopitus, DrSc. Jazykovedný ústav SAV