Andrzej Sapkowski a jeho dokonalý Zaklínač

Nikdy som nebol veľkým milovníkom kníh. Skôr naopak, jediné, čo čítam, sú väčšinou nejaké tie noviny, samozrejme odborná literatúra – časopisy, manuály, how-to a pod. Dávnejšie som čítal Dunu od Franka Herberta, ale nie v papierovej knižnej podobe ale ako ebook na PDA. Chuť do čítania mi dodala skvele poňatá RPGčka Zaklínač, kde ste s hlavným hrdinom behali po krásnom ale nebezpečnom svete a riešili tak problemy banálne ako zložité a komplikované. Takéto fantasy prostredie mne, vyznávačovi Tolkiena a jeho Pánov Prsteňov, v hrách presne vyhovuje a sedí. Tak som si povedal, že keď mi sedí v hre, prečo nie aj v knižnej podobe a skúsil som to. Kniha sa dosť ťazko zháňa, celkovo sú 4 časti, našťastie som v Bratislavskom Poluse – v počítačovej predajni Brloh, jednu objavil.

Na čítanie nemám veľa času, tak mi prečítanie necelých 280 strán zabralo pár týždňov. Väčšinou som sa ku knihe dostal cez obednú prestávku, ktorú som vždy o nejakú tú polhodinku natiahol :-). Kniha sa výborne číta a riadok po riadku vás stále núti čítať viac a viac a viac. Je svele ilustrovaná, obrázky parádne odrážajú dôležitejšie momenty danej zápletky. V prvej časti Zaklínača nájdete celkovo 14 poviedok. Hlavným hrdinom je bielovlasý zaklínač Geralt z Rivie. Nie je to žiadny princ na bielom koni, žiadny mesiáš, je obyčajne neobyčajným trénovaným bojovníkom, ktorý sa necháva najímať na zabíjanie rôznych potvor viac, či menej šarapatiacich po okolí, ako inak – za peniaze. Má rád alkohol a ženy, od hnevu si rád zanadáva. Cestu mu v daktorých poviedkach väčšinou kráti spoločník trubadúr a básnik Marigold.

Aby som však objasnil, čím, resp. kto to zaklínači boli. Zaklínač alebo Vedmák bol v starobylých slovanských spoločnostiach slovanskou verziou šamana, operujúci s bylinkárskymi vedomosťami a magickými či prorockými schopnosťami. Slovo vypadlo zo všeobecného povedomia a vrátili ho späť až knihy Andrzeja Sapkowského, najvýznamnejšieho poľského autora publikujúceho vo sfére fantasy, hoci ide o trochu iné ponímanie. Sapkowského zaklínači (a jeho nasledovníkov a fanúšikov) majú so slovanskými vidieckymi čarodejníkmi pramálo spoločného. Sú opisovaní ako mutanti (pomocou mágie, mutagénov a ďalších jedov upravení ľudia), ktorí kombinujú primitívne magické schopnosti a k najvyššej možnej dokonalosti vycibrené bojové schopnosti spolu s magickými a posilňujúcimi odvarmi, čo im dodáva nadľudské schopnosti, ktoré využívajú na svoje hlavné konanie, boj s rôznymi magickými tvormi, ktoré sužujú ľudstvo.

Sapkowského opisy tak vecí, prírody, dedín a celkovo všetkého vrátene luďí a neľúdí (ktorých je tu neúrekom) sú jedinečnečné a jedným slovom dokonalé! Človek nemusí mať ani bohvieakú predstavivosť a pritom si dokáže skvele predstaviť všetko, čo autor opisuje. K tomu dopomáhajú taktiež spomíané ilustrácie, ale aj mapa, ktorá bola ku knihe priložená. Autentickosť dopĺňajú slovné spojenia, vety a slová z trpaslickej a elfskej reči. Autor si často nedáva obrúsok pred ústa a jeho postavy nadávajú jedna radosť, čo často vyzneje veľmi komicky a čitateľa to ohromne pobaví (viackrát som sa dobre zasmial).

Zatiaľ čítal len prvého Zaklínača, ale už sa teším, keď zoženiem aj ostatných. Musím povedať, že ma toto dielo veľmi milo prekvapilo a skvele pobavilo. To že ho čítam po kúskoch postupne vôbec nevadí, aspoň si to pomaly vychutnávam a nezhltnem ho na jedenkrát. To by bola priam škoda :-). Môžem len a len odporučiť!