Musím povedať, že na tento film som sa dosť dlho tešil. Očakával som klasický katastrofický film, alias Armagedon, alebo Deň potom, alebo podobné (ktoré mám vcelku rád). Hneď o začiatku filmu sa to však odkláňa trochu iným smerom. Viac ku klasickému scifi, dokonca som mal chvíľu pocit, že pozerám Vojnu svetov (čo bola teda podľa mňa pekná somarina). Zem je z neznámych (a dokonca filmu neobjasnených príčin) na pokraji záhuby a čuduj sa svete, tou záhubou sme, kto iní, ako my – ľudia. Mimozemšťania v čele s Keanu Reevesov v roli ich pozemského zástupcu Klaatu-a, chcú pomôcť prežiť Zemi, ako planéte svojským a radikálnym spôsobom. Vyhubiť ľudí niečím, čo pripomína replikantov z Stargate SG1 (množiace sa mechanické miniorganizmy). Gigantický všomocný „robot“, z ktorého sa vyroja však od začiatku pôsobí trochu smiešnym a absolútne nevieryhodným dojmom. Niečo ako model z 80tych rokov minulého storočia.
Jennifer Connellyová ako doktorka Helen Bensonová, chce Klaatua ukecať k menej radikálnejším postupom a tak mu ukazuje aj lepšie stránky ľudstva. V pozadí toho všetkého samozrejme zmätkuje americká armáda v čele s klasicky nesympatickým chovaním hlavných zástupcov národa. Obohraná pesnička, pri ktorej som, priznám sa, zaspal (ale tak aj únava z náročného týždna samozrejme spravila svoje). Na čo sa pri podobných filmoch teším sú samozrejme aj nejaké tie efekty a zobrazenie scén, kamera, strih, celkovo atmosféra filmu. V tejto oblasti sa mi film „Deň, keď sa zastavila Zem“ zdá byť o krok späť. Neviem ako je to možné, film mal určite slušný rozpočet. V každom prípade celok vidím ako sklamanie. A to som sa tak na „The Day The Earth Stood Still“ (čo je mimochodom remake z rovnomenného filmu z 1951) tešil…